V mimoriadnom objave identifikovali výskumníci neobvyklú metódu balzamovania, ktorá zachovala múmiu celé stáročia v malej rakúskej dedinke St. Thomas am Blasenstein. Táto múmia, známa ako ‘vysušený kaplán’, zaujala historikov aj vedcov svojím pozoruhodným stavom zachovania.
Odhalenie minulosti
Múmia bola analyzovaná a zistilo sa, že bola dokonale zachovaná pomocou jedinečnej zmesi prírodných materiálov, ako sú drevené hobliny, vetvičky a tkaniny vo vnútri trupu spolu s chloridom zinočnatým. Na rozdiel od obvyklých metód vyžadujúcich otvorenie tela experti zistili, že tieto materiály boli zavedené cez rektálny kanál. Táto metóda účinne zabránila rozkladu a predstavila vynaliezavú, no možno prehliadanú techniku balzamovania z období pred stáročiami.
Tajomstvá vo vnútri
CT skenovanie a podrobné prehliadky odhalili množstvo cudzích materiálov v múmii. Zmes jedľových a smrekových drevených hoblín, látky ako ľan a konope, spolu pôsobili na absorpciu vnútornej vlhkosti, čím výrazne prispeli k zachovaniu tela. Podľa Frontiers boli tieto materiály v tej dobe ľahko dostupné v regióne.
Okrem toho, prítomnosť chloridu zinočnatého, ktorý bol zistený pri toxikologických skúmaniach, je známe, že má sušiace vlastnosti, ktoré ešte viac pomohli pri zachovaní tkanív múmie. Takéto nálezy poukazujú na dávne znalosti chémie a konzervovania, ktoré mohli byť v Európe rozšírenejšie, než si predtým myslelo.
Identifikácia ‘vysušeného kaplána’
Identita múmie bola medzi miestnymi dlho diskutovaná, ale vďaka moderným technikám, ako je radiouhlíkové datovanie a izotopové analýzy, boli pozostatky úspešne spojené s Franzom Xaverom Sidlerom von Roseneggom. Tento farár žil v regióne medzi začiatkom 18. a stredom 18. storočia. Jeho pozostatky vykazujú minimálne známky stresu, čo zodpovedá jeho životu venovanému vedeckým a pastoračným povinnostiam skôr ako fyzickej práci.
Pohľady na historické praktiky
Dr. Andreas Nerlich, jeden z hlavných výskumníkov, naznačuje možnú širšiu historickú významnosť, “Aj keď samotná povaha tejto metódy mohla zabrániť jej rozšírenému vnímaniu, tento vzácny prípad otvára nové rozmery v chápaní, ako niektoré kultúrne praktiky mohli využívať pokročilé techniky na zachovávanie tiel.”
Táto neobvyklá, no účinná metóda balzamovania nielen ponúka pohľad na vedeckú vynaliezavosť minulosti, ale tiež rozširuje naše chápanie regionálnych historických praktík súvisiacich s poctou mŕtvych. Jasne je vidieť, že tento objav pridáva významnú kapitolu do histórie balzamovania, naznačujúc, že tradície staré ako svet často skrývajú tajomstvá, ktoré môžu modernú vedu prekvapiť.