V prelomovom kroku, Čína, najväčší svetový emitent skleníkových plynov, stanovila svoj prvý absolútny cieľ na zníženie emisií. Oznámenie prezidenta Si Ťin-pchinga, ktoré bolo urobené prostredníctvom video vyhlásenia v sídle OSN v New Yorku, zaväzuje Čínu k zníženiu skleníkových plynov o 7-10% do roku 2035. Hoci tento prísľub je významným krokom vpred pre Čínu, vyvoláva otázky, či je dostatočne ambiciózny na splnenie globálnych klimatických cieľov.

Svet sleduje Čínu

Oznámenie prezidenta Si prichádza na pozadí klesajúcich záväzkov od iných významných hráčov. S USA ustupujúcimi od agresívnych klimatických opatrení pod vedením Trumpovej administratívy, iniciatíva Číny vyzerá odvážna, no kritici tvrdia, že je nedostatočná. Yao Zhe, globálny politický poradca Greenpeace East Asia, poznamenáva: “Aj pre tých, ktorí majú zmiernené očakávania, to, čo bolo dnes predstavené, stále nestačí,” čím podčiarkuje výrazný rozdiel medzi súčasnými prísľubmi a potrebnými opatreniami na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.

Kľúčové detaily záväzku

Záväzok Číny zahŕňa rozširovanie výroby obnoviteľnej energie a zvyšovanie stavu lesov. Plánujú rozšíriť kapacitu veternej a solárnej energie šesťkrát oproti úrovni z roku 2020 a zaviesť “nové energetické vozidlá.” Napriek týmto krokom niektorí odborníci tvrdia, že sú len minimom toho, čo je potrebné na udržanie cieľa 1,5 stupňa.

Nádejné, no neisté

Nie je to celé len skepsa. Podľa Li Shua, riaditeľa China Climate Hub, Čína v minulosti prekročila svoje záväzky týkajúce sa čistej energie, dosiahnuc cielene pre obnoviteľné energie o šesť rokov skôr, ako bolo plánované. “Ciele by sa mali považovať za základ, nie strop,” hovorí, naznačujúc ďalší optimizmus pre obnoviteľnú trajektóriu Číny.

Širší dopad

Zaujímavé je, že zatiaľ čo Čína zosilňuje svoje zelené ciele, jej závislosť na uhlí – jednom z najšpinavších fosílnych palív – zostáva kritickou prekážkou. Produkcia z uholných elektrární dosiahla minulý rok rekordné maximum. Li Shuo poznamenáva, že rok 2025 môže znameniať zmenu, pričom najnovšie údaje naznačujú nárast príspevkov zo solárnych zdrojov a stabilizujúce emisie – možný znak prechodu.

V globálnom kontexte

Dnešný sľub naznačuje, že Čína sa snaží postaviť do pozície lídra v oblasti klímy, no uvidí sa, či dokáže zvýšiť významnejšie zníženia. Štokholmský environmentálny inštitút upozornil na znepokojivý trend: svet plánuje do roku 2030 vyrobiť dvakrát toľko fosílnych palív, než je potrebné na udržanie línie 1,5 stupňa.

Ako krajiny závodia s časom, aby splnili termíny Parížskej klimatickej dohody, každý krok, alebo krok z nevôle, je zväčšený na globálnej scéne. Podľa BBC je zrejmé, že akcie Číny budú kľúčové pre definovanie našej kolektívnej klimatickej budúcnosti.